Radarová snímka severného pólu Merkúra (biele oblasti by mohli obsahovať vodný ľad):

Merkúr - Napriek extrémne vysokej teplote pozorovania rádioteleskopom v Arecibo v roku 1992 naznačili, že v polárnych kráteroch, kde nikdy nesvieti Slnko, by sa mohol nachádzať ľad. Merkúr nemá prakticky žiadnu atmosféru, preto počas dňa na ňom vystupuje teplota na žeravých 430° C, zatiaľ čo v noci na mrazivých -180° C.

Venuša - Venuša má presne opačný problém s atmosférou ako Merkúr. Má ju až príliš hustú a to spôsobuje, že infračervené žiarenie nemôže unikať z planéty, čo má za následok zohrievanie jeho povrchu vysoko nad bod varu vody. Existencia vody v pevnom ani kvapalnom skupenstve teda nie je možná. Asi 0,002 % atmosféry Venuše tvorí vodná para.

Zem - Zem je planéta s druhým najväčším obsahom vody v Slnečnej sústave. Voda sa tu nachádza vo všetkých troch skupenstvách. Pokrýva okolo 71 % jej povrchu. Prítomnosť tekutej vody na Zemi je kľúčová pre vývoj života na Zemi a tepelná kapacita oceánov bola a stále je dôležitá pre udržanie relatívne stabilnej teploty tejto planéty.

Mars - Na Marse sa voda v kvapalnom skupenstve už pravdepodobne nenachádza, ale rôzne jeho povrchové celky svedčia o tom, že pred niekoľko miliónmi rokov sa tam voda v tekutom skupenstve nachádzala. Dnes sa na Marse voda nachádza iba vo forme ľadu na južnom póle. Je to zmes námrazy oxidu uhličitého a vodného ľadu.

Jupiter - Zdalo by sa, že na tejto obrej planéte sa voda nenachádza, ale nie je to pravda. Voda sa tu nachádza, hoci skutočne v nepatrnom množstve a spolu s najviac zastúpeným vodíkom, héliom a menej zastúpeným čpavkom, etánom, propánom a inými zlúčeninami vodíka tvorí jeho atmosféru. Voda je aj na jeho mesiaci Európa. Jupiterov mesiac Európa je ľadom pokrytá kamenná guľa. Je možné, že pod jeho povrchom môže existovať kvapalný oceán, ktorý obsahuje viac tekutín, ako všetky pozemské oceány dohromady.

Saturn - Na Saturne sa voda síce nachádza, ale len pod jeho povrchom, pretože Saturn má najnižšiu hustotu zo všetkých planét Slnečnej sústavy. Táto hustota je ešte menšia ako hustota vody. Podľa astronómov však voda tvorí jednu z hlavných zložiek jadra Saturnu.

Urán - Hoci je Urán 4-krát väčší ako Zem, jeho hmotnosť je iba 14,5-krát väčšia ako hmotnosť Zeme. Preto materiál, ktorý ho tvorí, musí byť menej hustý ako na Zemi. Urán je príliš hmotný na to, aby jeho hlavnou zložkou bol vodík. Tvorí ho hlavne voda, metán a ľady čpavku. Voda je tiež hlavnou zložkou jeho jadra.

Neptún - Neptún sa stavbou a veľkosťou veľmi podobá Uránu. Rovnako ako Urán je Neptún tiež priveľmi hmotný na to, aby v pomere k svojej veľkosti pozostával len z vodíka. Jeho hlavnou zložkou je zmes vodného, čpavkového a metánového ľadu. Rovnako ako na Uráne, v Neptúne je tiež ľad jednou z hlavných zložiek jeho jadra.

Pluto - Voda v tuhom skupenstve sa na tomto telese (v minulosti považovanom za 9. planétu Slnečnej sústavy) vyskytuje v hojnom počte. Ľad s prímesami dusíka, oxidu uhoľnatého a metánu tvorí celý jeho tenký povrch a v plášti tvorí okolo 30 % z celkového množstva.